Zajtra

Autor: Darina H. Lacková | 9.1.2015 o 22:09 | (upravené 10.1.2015 o 17:32) Karma článku: 2,51 | Prečítané:  197x

Svet bol pre ňu veľkým miestom. Netúžila zmeniť seba ani rozmanitý svet. Tak si hovorím, kde by bola, keby sa jej nestali veci, ktoré prežila? Situácie a ľudia, ktorí boli ich účastníkmi...to ju menilo. Veľa radosti i sklamania, neutíchajúce vášne i neskrotné lásky, toľko očí pre plač. Poučenia sa, hore hlavu a znova pády. Ruská ruleta života roztočená. Risk je zisk? Oplatí sa staviť na jednu istotu? 

Studené ani horský potok, tie slonie slzy na podlahe. Krvou podliate oči plné otázok. Zrobené ruky a na nich párované mozole i čiary. Na prstenníku nasadený kruh oddanosti. „Zostala si sama.“ Šepne Alžbeta suchému vzduchu miestnosti, ktorá bola svedkom toľkých udalostí...“ Trvalo dlho, pokiaľ som sa snažila s jeho smrťou zmieriť...Nemožné.“

Osud sa s ňou pohral. Vlasy rednúce, a tu medzi nimi, povšívané strieborné nite v havranej korune krásy. Vačky pod fialkovými očami ako odkaz prebdených nocí. Jamky v lícach nahradili vrásky mračenia. Smiech nie je ich stopou...už dávno nie. Slaboružové pery farby pijavého papiera. Taká bežná farba. Kde sa stratila chuť malín a jahôd? Jeseň života ich zmenila.

Stojí pred zrkadlom času. Naťahuje mu ruku a pýta sa: „Som to ja? Áno, Alžbeta...si to ty.“ Aká otázka, taká odpoveď. Sama sa pýta, i sama odpovie. A či roky rozbehli závod? Čo sa stalo s toľkým časom? Mať tak odvahu znova povedať si: „Zajtra.“

Telo prihrbené, dekolt vráskavý a početné škvrny staroby ako odtlačok ruky v bahne. Hlboký a neklamlivý. A či by som opísala farbu jej kože? Farba Alžbetu nezaujíma, tak prečo Vás? Len tá pružnosť sa stratila. Odkvitol kvet mladosti, ruža hlavu sklonila. Listy povädli, začínajú tmavnúť i usychať.

Jej krehké telo stalo sa handrovou bábikou. Starnúce telo pokrýva jemná zvlnená vrstva kože. Kde-tu i jazva spomienky nájde sa.

Chôdza boľavá i neistá. Vrtkavá, ako aprílové počasie. Kostra jej zostarla. Už nebude tancovať do rána, či nosiť deti na rukách. Nepobeží mužovi naproti rovno do náruče, ani sa neoprie o jeho láskavé rameno. Život pre ňu stratil zmysel, ale nie krásu.  A predsa sa každý deň upraví i pôvabne oblečie. Farbami hýria jej krásne veci, doplnky zo zlata i čisté topánky - ako sa na dámu sluší. Alžbeta vie, že ak sa niekto pozerá, určite ON. Z neba?...Keď sa konečne znova stretnú, nech je patrične pripravená.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?