Darina H. Lacková
Otec Móric
Joeove kroky sa ozývali kostolom. Pokoj, ktorý cítil kedysi z tohto miesta zmizla. Pokoj sa vyparil ako kvapky rannej rosy.
Joeove kroky sa ozývali kostolom. Pokoj, ktorý cítil kedysi z tohto miesta zmizla. Pokoj sa vyparil ako kvapky rannej rosy.
....podobne aj ty vlastnými silami vyvodíš z jedného poznatku druhý, ba do tajomstiev temných sa ponoríš na dno a z hlbín vylovíš pravdu. Titus L. Carus
„Si krásna“. Zašepkal jej do ucha, keď ju usádzal do svojho auta. Zapol jej pás, aby bola v bezpečí a zabuchol dvere. Len okamih, áno, ešte ten jej povenuje. Pohľad na ňu ho nikdy neomrzí. Keby bol vtedy vedel, vtedy keď ju zazrel po prvý krát, že práve ona mu zmení život? Nevedel to. Ale aj keby to tušil, nebol by sa jej zriekol. Nie, venoval by jej viac pozornosti, lásky času. Lebo toho im bolo dopriate najmenej.
Čašníčka hrozne vrieskala. Myslel som, že dostala hysterický záchvat. Aspoň nejaké vzrušenie tento večer. Jej piskľavý hlas a útle ruky mávajúce vo vzduchu, zdôrazňovali jej hnev. Mladá je rozčúlená. A to som si myslel,